Dá sa epilepsia úplne vyliečiť? Aké sú možnosti liečby spánkovej epilepsie a aké lieky sú najúčinnejšie? Epilepsia, neurologická porucha, sa prejavuje nepredvídateľnými záchvatmi, ktoré môžu mať rôzne formy a intenzitu. Sú výsledkom nadmernej elektrickej aktivity v mozgu, čo vedie k zmenám v správaní, vedomí a motorických funkciách. Medzi najčastejšie príznaky patrí strata vedomia, kŕče a neobvyklé pohyby.
Obsah článku
V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty epilepsie, vrátane jej príznakov, možností liečby a najlepších liekov na epilepsiu. Je dôležité poznamenať, že epilepsia nie je smrteľná porucha, no jej nevhodné zvládanie môže mať vážne následky na kvalitu života postihnutých.
Epileptický záchvat – príčiny a prvá pomoc
Epileptický záchvat je jav, ktorý môže postihnúť každého a má rôzne spúšťače. Medzi najčastejšie faktory patrí napríklad blikajúce svetlo z obrazovky mobilu, tabletu či televízie, ako aj nedostatok spánku. Na Slovensku trpí epilepsiou približne 1% populácie, pričom podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo v roku 2020 zaznamenaných viac ako 68 000 pacientov s touto diagnózou.
Najvyšší výskyt epilepsie je zaznamenaný v detskom veku a u seniorov. Príčiny vzniku epilepsie môžu byť rôznorodé. Rôzne vývojové poruchy, zápalové zmeny, ako aj mozgové nádory sú bežnými príčinami u detí. U starších pacientov sa naopak často vyskytujú cievne mozgové príhody, úrazy hlavy či užívanie alkoholu a iných toxických látok. Niekedy však nie je možné presne určiť príčinu.
Rizikové faktory a prejavy
Riziko vzniku epileptického záchvatu sa zvyšuje pri vystavení blikajúcemu svetlu alebo nedostatku spánku, tzv. spánkovej deprivácii. Symptómy epileptického záchvatu môžu byť rôzne – od krátkodobého zahľadenia, cez narušenie reči, až po kŕče celého tela a bezvedomie. Rodičia by mali byť obzvlášť pozorní na akékoľvek opakujúce sa zmeny v správaní svojich detí a v prípade podozrenia by sa mali obrátiť na pediatra.
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Poskytnutie prvej pomoci pri epileptickom záchvate je kľúčové. Záchvat môže vyzerať veľmi hrozivo, no nie je bezprostredne život ohrozujúci. Je dôležité, aby sa postihnutý počas záchvatu nezranil. Pod hlavu pacienta je potrebné položiť niečo mäkké, aby sa predišlo poraneniam. V prípade, že sa epileptický záchvat vyskytne, je dôležité dbať na to, aby sa v blízkosti pacienta nenachádzali tvrdé predmety, o ktoré by sa mohol udrieť.
Je tiež zásadné zavolať na tiesňovú linku a vyhnúť sa vkladaniu akýchkoľvek predmetov do úst, pretože by to mohlo viesť k vážnemu zraneniu. Po odznení epileptického záchvatu by mal byť pacient otočený do stabilizovanej polohy, aby sa predišlo uduseniu. Treba pri ňom zostať až do príchodu záchranárov, pretože sa môže cítiť dezorientovaný a nebude si pamätať, čo sa stalo.
Epileptické záchvaty – rozdelenie
| Typ záchvatu | Popis |
|---|---|
| Fokálne záchvaty | Fokálne (ohniskové) záchvaty začínajú v jednej časti mozgu a obvykle trvajú menej ako dve minúty. |
| Fokálne záchvaty bez straty vedomia | Tieto záchvaty, známe aj ako „fokálne vedomé“, nevedú k strate vedomia. Osoba si uvedomuje, čo sa deje okolo nej. Symptómy môžu zahŕňať trhanie končatín a zmyslové prejavy, ako je mravčenie, závraty alebo videnie blikajúcich svetiel. |
| Fokálne záchvaty s poruchou povedomia | Počas týchto záchvatov dochádza k ovplyvneniu vedomia. Osoba môže vykonávať mimovoľné pohyby, ako je mľaskanie perami, mávanie rukami alebo vydávanie náhodných zvukov, alebo len bezcieľne hľadieť do prázdna. |
| Typ záchvatu | Popis |
|---|---|
| Generalizované záchvaty | Generalizované záchvaty zasahujú celé telo a sú rozdelené na niekoľko typov. |
| Tonicko-klonické záchvaty | Tieto záchvaty sú typické pre epilepsiu a prechádzajú dvoma fázami, ktoré trvajú spolu približne jednu až tri minúty. V tonickej fáze osoba stráca vedomie, stuhne a spadne. V klonickej fáze dochádza k trhavým pohybom končatín a môže dôjsť aj k zmenám v dýchaní, pričom môže byť modrá okolo úst. |
| Absenčné záchvaty | Tento typ záchvatov trvá zvyčajne 10-15 sekúnd a najčastejšie postihuje deti. Symptómy zahŕňajú mihanie viečkami, jemné zášklby a bezcieľne hľadienie do prázdna. |
| Myoklonické záchvaty | Tieto veľmi krátke záchvaty trvajú len zlomok sekundy a vedomie spravidla nie je ovplyvnené. Spôsobujú náhle trhnutia alebo zášklby, ktoré môžu postihnúť jednotlivé časti tela alebo celé telo a môžu byť mierne alebo silné, pripomínajúce elektrický šok. |
| Tonické záchvaty | Pri týchto záchvatoch sa svaly v určitej časti tela alebo v celom tele stiahnu, čo vedie k stuhnutiu. Ak sa to stane, keď človek stojí, môže spadnúť. Trvajú zvyčajne menej ako 20 sekúnd. |
| Atonické záchvaty | Tieto záchvaty, ktoré trvajú len niekoľko sekúnd, majú silný účinok, pretože vedú k úplnému ochabnutiu svalov, čo môže spôsobiť pád na zem alebo predklonenie hlavy. |
| Klonické záchvaty | Klonické záchvaty postihujú najmä tvár, krk a ruky, pričom spôsobujú opakované trhavé pohyby. |
Príznaky epilepsie
Epilepsia sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi a nie všetky symptómy sú na prvý pohľad zjavné. Zatiaľ čo niektorí jedinci môžu zažiť dramatické záchvaty, iní môžu mať skryté prejavy, ktoré sú ťažšie identifikovateľné.
Jedným z najznámejších a najstrašnejších typov záchvatov je grand mal (veľký záchvat), ktorý sa vyznačuje stratou vedomia. Osoba zrazu spadne, najprv sa vystrie, jej oči sú otvorené, no nereaguje. Potom nasledujú zášklby končatín. V takýchto prípadoch môže postihnutý dýchať len sťažka alebo dokonca vôbec, pričom môže dôjsť aj k zmenám farby pleti na modrú.
Počas záchvatu môže osoba sliniť a môže nastať aj pomočenie či vyprázdnenie čriev. Po jeho skončení si často nič nepamätá a môže byť dezorientovaná alebo unavená.
Menej nápadné príznaky epilepsie
Kým tento typ záchvatu je najvýraznejší, epilepsia sa môže prejavovať aj menej nápadnými znakmi. Napríklad, niektorí jedinci môžu zažívať jemné zášklby svalov alebo končatín bez toho, aby stratili vedomie. U detí môžu záchvaty vyzerať ako krátke obdobia, keď dieťa akoby zamrzne a nevníma okolie, bez výraznej pohybovej aktivity. Niekedy môžu byť prítomné aj neobvyklé pohyby očí alebo jazyka.
Dĺžka trvania záchvatov sa môže líšiť; niektoré trvajú iba niekoľko sekúnd, zatiaľ čo iné môžu pokračovať 1-2 minúty. Obzvlášť nebezpečné sú stavy, keď sa vedomie neobnoví dlhšie ako 15 minút. Takýto stav sa nazýva status epilepticus, ktorý môže vážne ohroziť život a zdravie postihnutého.
Hlavným a najdôležitejším príznakom epilepsie sú opakujúce sa záchvaty, ktoré sú spôsobené náhlymi výbuchmi elektrickej aktivity v mozgu. Tieto výbuchy narúšajú normálnu funkciu mozgu a komunikáciu medzi neurónmi. V závislosti od lokalizácie postihnutej oblasti mozgu môžu záchvaty ovplyvňovať jedinca rôznymi spôsobmi.
Ako sa zbaviť epilepsie?
Epilepsia je komplexný neurologický stav, ktorý si vyžaduje dôkladnú diagnostiku a individuálny prístup k liečbe. Ak sa niekto zaujíma, ako sa zbaviť epilepsie, dôležité je vedieť, že liečba je často kombinovaná a zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické prístupy.
Vyšetrenia potrebné na diagnostiku epilepsie
Pri podozrení na epilepsiu je potrebné podstúpiť komplexné vyšetrenia. Prvým krokom je dôkladná anamnéza, ktorá sa zameriava na detaily záchvatov, ako sú ich začiatok, priebeh, trvanie a sprievodné prejavy. Následne sa vykonáva kompletné neurologické vyšetrenie na identifikáciu akýchkoľvek odchýlok vo funkcii nervového systému.
Dôležitou súčasťou diagnostiky je aj elektroencefalografické vyšetrenie (EEG), ktoré zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu. Týmto spôsobom lekár dokáže určiť, či sa jedná o epilepsiu. Okrem toho sa odporúčajú zobrazovacie vyšetrenia, ako sú CT alebo MRI mozgu, aby sa odhalili možné abnormality, ako sú nádory, krvácanie alebo vývojové chyby.
Prvky liečby epilepsie
Pri otázke „ako sa zbaviť epilepsie“ je dôležité spomenúť, že liečba nie je len o medikácii. Nefarmakologické prístupy sú rovnako dôležité. Základom je zmena životného štýlu, ktorá zahŕňa:
- Zákaz alkoholu: Absolútne vynechanie alkoholu je kľúčové, pretože alkohol môže zhoršiť záchvaty.
- Pravidelný spánok: Dostatok kvalitného spánku je nevyhnutný, pretože narušenie spánkového cyklu zvyšuje riziko záchvatov.
- Vyhýbanie sa provokačným faktorom: Je dôležité identifikovať a eliminovať faktory, ktoré môžu spúšťať záchvaty.
Farmakologická liečba a jej pravidlá
Liečba epilepsie sa zvyčajne začína nasadením antiepileptických liekov až po dvoch spontánnych záchvatoch. Je však dôležité poznamenať, že liečba epilepsie sa nezačína na základe EEG nálezu, skôr na základe klinických prejavov. Antiepileptiká dokážu potláčať prejavy epilepsie a zvyšovať záchvatový prah, čím znižujú frekvenciu záchvatov.
Hoci sa mnohí pacienti pýtajú, ako sa zbaviť epilepsie, je dôležité si uvedomiť, že tento neurologický stav si vyžaduje individuálny prístup a komplexnú liečbu. Úspech liečby závisí od spolupráce pacienta s lekárom, ako aj od dodržiavania všetkých odporúčaní.
Dá sa epilepsia vyliečiť?
Pri otázke, či sa dá epilepsia vyliečiť, možno zhodnitiť nasledovné – cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov s použitím jedného lieku v najnižšej účinnej dávke, aby sa minimalizovalo riziko nežiaducich účinkov.
Multidisciplinárny prístup
Liečba epilepsie často vyžaduje spoluprácu rôznych odborníkov, ako sú neurológovia, psychológovia, psychiatri a fyzioterapeuti, v závislosti od typu epilepsie a závažnosti zmien alebo poškodení, ktoré ochorenie spôsobilo. Rodiny pacientov majú tiež právo na podporu, najmä v prípadoch vážnych postihnutí, kde je potrebná aj pomoc v oblasti sociálnych služieb. Relatívne novým aspektom v liečbe sú pacientske organizácie a centrá včasnej intervencie, ktoré ponúkajú cennú podporu a poradenstvo.
Genetické faktory a dlhodobá prognóza
Epilepsia môže mať aj genetický základ; približne jeden z troch pacientov s epilepsiou má rodinného príslušníka so svojím ochorením. Avšak mnohí ľudia, ktorí majú rodičov s epilepsiou, nemusia mať žiadne záchvaty. Niekedy môže ísť o genetickú náchylnosť, ktorá sa mení s vekom. Ak sa raz objaví epilepsia, často ide o celoživotné ochorenie, hoci existuje množstvo možností liečby, ktoré môžu znížiť počet záchvatov alebo ich dokonca úplne zastaviť.
Niektorí pacienti môžu dosiahnuť spontánnu remisiu, čo znamená, že záchvaty vymiznú a môžu prestať užívať lieky. Je však dôležité poznamenať, že niekedy sa môže vyskytnúť takzvaný prelomový záchvat, ktorý sa môže objaviť aj po dlhom období bez záchvatov. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať lekársku pomoc na prehodnotenie liečby.
Diagnostické testy na epilepsiu
Diagnostika epilepsie je kľúčová pre správne nastavenie liečby. S jasnejšou predstavou o záchvatoch môže lekár navrhnúť nasledujúce testy, ktoré pomáhajú určiť diagnózu a vylúčiť iné možné príčiny:
| Typ testu | Popis |
|---|---|
| Skenovanie mozgu | Hlavným typom skenovania je magnetická rezonancia (MRI), ktorá vytvára obraz mozgu a môže odhaliť poškodenie, zjazvenie alebo výrastky. |
| EEG | Elektroencefalogram (EEG) zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu pomocou neškodných elektród umiestnených na pokožke hlavy a pomáha odhaliť neobvyklé aktivity. |
| Krvné testy | Lekár odoberá vzorku krvi, aby skontroloval možné príčiny záchvatov, ako sú nízke hladiny cukru v krvi alebo cukrovka. |
| EKG | Elektrokardiogram (EKG) zachytáva neobvyklú aktivitu srdca a pomáha vylúčiť, či záchvaty nie sú spôsobené srdcovými problémami. |
Dá sa teda epilepsia vyliečiť? Zvyčajne je celoživotným ochorením, no moderné metódy liečby umožňujú mnohým pacientom žiť plnohodnotný život s minimálnymi obmedzeniami.
Existujú najlepšie lieky na epilepsiu?
Epilepsia sa teda nedá úplne vyliečiť, avšak moderná medicína ponúka množstvo účinných liečebných možností, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života pacientov. Najlepšie lieky na epilepsiu sú často antiepileptické lieky (AED), ktoré sa používajú na kontrolu záchvatov a na zníženie ich frekvencie a závažnosti.
Ako sa lieči epilepsia?
Liečba epilepsie je individuálna a závisí od mnohých faktorov, ako sú vek pacienta, typ záchvatov a prítomnosť iných zdravotných problémov. Na začiatku liečby je dôležité viesť si denník záchvatov, ktorý lekárom poskytne podrobné informácie o záchvatoch, ich frekvencii a trvaní.
Medzi najčastejšie antiepileptické lieky patrí karbamazepín, ktorý je obsiahnutý v liekoch ako Timonil Retard a Neurotop Retard. Tieto lieky majú predĺžené uvoľňovanie a pri správnom dávkovaní poskytujú stabilný účinok. V prípade, že prvý predpísaný AED nie je účinný, lekári zvyčajne skúšajú alternatívy alebo kombinácie rôznych liekov, aby našli ten najvhodnejší pre daného pacienta.
Okamžité nasadenie liečby
Často sa stáva, že pacienti sú liečení hneď po prvom záchvate, najmä ak existuje vysoké riziko opakovaných záchvatov. To môže byť spôsobené psychickým stresom, ktorý môže zhoršiť situáciu. Na druhej strane, niektorí lekári môžu odporučiť čakať a sledovať situáciu, najmä ak sa záchvaty objavujú sporadicky.
Vplyv na život pacienta
Antiepileptické lieky majú síce potenciál znížiť frekvenciu a závažnosť záchvatov, no môžu mať aj vedľajšie účinky. Väčšina pacientov nezaznamenáva vážne problémy, avšak každý abnormálny jav by mal byť hlásený lekárovi, aby bolo možné upraviť liečbu. Náhle vysadenie liekov je nebezpečné a môže viesť ku kumulácii záchvatov.
Pri súbežnom užívaní liekov Timonil retard a Orfiril long boli zaznamenané viaceré klinicky stredne závažné interakcie, ktoré môžu ovplyvniť ich účinnosť. Timonil retard môže znížiť plazmatické koncentrácie kyseliny valproovej/ valproátu, a to až do úplného zrušenia ich účinku. Na druhej strane, kyselina valproová/ valproát môže mať opačný účinok a znížiť hladinu karbamazepínu, účinnej látky obsiahnutej v lieku Timonil retard.
Tieto lieky môžu byť kombinované na základe zváženia terapeutických prínosov a potenciálnych rizík, pričom sú bežne používané v klinickej praxi. Avšak, vzhľadom na možnosť vzájomného ovplyvnenia účinkov je potrebné prijať opatrenia na úpravu dávkovania v súlade s klinickými potrebami, aby sa predišlo zníženiu alebo úplnému zrušeniu ich účinnosti.
Medikácia a lieky na epilepsiu
Protizáchvatová liečba, známa aj ako lieky na epilepsiu, hrá kľúčovú úlohu v manažmente tejto choroby. Tieto lieky, označované ako antiepileptiká alebo antikonvulzíva, sú najčastejšie používanou liečebnou metódou. Až 70% pacientov dokáže s ich pomocou eliminovať záchvaty, avšak tieto lieky nevyliečia samotnú epilepsiu.
Antiepileptiká pôsobia tak, že upravujú hladiny neurotransmiterov v mozgu, čím prispievajú k znižovaniu výskytu záchvatov. Lekár vyberá najvhodnejšie a najlepšie lieky na základe typu záchvatu, veku pacienta a ďalších faktorov, ako je napr. plánované tehotenstvo.
Bežné lieky na epilepsiu zahŕňajú:
- Acetazolamid (indikovaný aj na glaukom)
- Clobazam (momentálne nedostupný)
- Klobazam
- Everolimus
- Lakosamid
- Levetiracetam
- Perampanel
- Fenytoín
- Pregabalín
- Rufinamid
- Stiripentol (momentálne nedostupný)
- Topiramát
- Vigabatrín
- Brivaracetam
- Karbamazepín
- Klonazepam
- Etosuximid (momentálne nedostupný)
- Gabapentín
- Lamotrigín
- Oxkarbazepín
- Fenobarbital
- Piracetam
- Primidón (momentálne nedostupný)
- Valproát sodný
- Kyselina valproová
- Zonisamid
Vedľajšie účinky liekov na epilepsiu
Pri začiatku liečby antiepileptikami sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, ktoré sú spravidla zvládnuteľné. Medzi bežné vedľajšie účinky patrí:
- ospalosť
- nedostatok energie
- agitovanosť
- bolesť hlavy
- nekontrolovateľné trasenie (tremor)
- strata vlasov alebo nežiaduci rast vlasov
- opuchnuté ďasná
- vyrážky
Ak sa vedľajšie účinky objavia, je dôležité okamžite sa obrátiť na neurológa, pretože to môže naznačovať vážnu reakciu na liek. Príznaky ako pocit „opitosti“, nestabilita, zlá koncentrácia alebo nevoľnosť môžu indikovať, že dávka je príliš vysoká. Pacienti by nikdy nemali prestávať s liečbou ani meniť lieky bez predchádzajúcej konzultácie so svojím praktickým lekárom alebo špecialistom, pretože to môže viesť k vzniku záchvatov.
Liečba epilepsie – prehľad popredných kliník a odborníkov
Neurochirurgická klinika LF UK a UNB v Bratislave
Epileptochirurgia, ako špecializovaná oblasť neurochirurgie, sa zameriava na chirurgickú liečbu epilepsie. Tento typ liečby sa sústreďuje na operácie, ktorých cieľom je buď odstrániť časť mozgu, z ktorej vychádzajú záchvaty (tzv. epileptogénna zóna), alebo na zníženie frekvencie záchvatov, v závislosti od typu epilepsie. Na tejto klinike sa zaoberajú formou chirurgickej liečby a poskytujú komplexnú starostlivosť.
Ambulancia pre liečbu záchvatových ochorení – Nemocnica Ružinov
Toto zariadenie, nachádzajúce sa v suteréne nemocničnej polikliniky, ponúka vyšetrenia a liečbu pacientov so záchvatovými ochoreniami, predovšetkým epilepsiou. V ambulancii pracujú odborníci, ako MUDr. Ľubomír Lipovský, CSc. a MUDr. Silvia Mehešová.
Farmakorezistentná epilepsia je stav, kedy štandardná liečba pomocou dvoch alebo viacerých antiepileptík v maximálnych tolerovateľných dávkach nezabraňuje pretrvávaniu záchvatov. Pacienti, u ktorých sa očakáva zlepšenie kvality života po potlačení záchvatov, môžu byť vhodnými kandidátmi na chirurgický zákrok.
K úspešnému chirurgickému zákroku je kľúčové dôkladné predoperačné hodnotenie. Táto klinika pracuje s multidisciplinárnym tímom, ktorý zohľadňuje individuálne potreby pacienta pri rozhodovaní o vhodnosti a type operácie.
Predoperačná diagnostika zahŕňa:
- detailnú anamnézu a objektívne neurologické vyšetrenie
- interiktálne EEG vyšetrenie a MR vyšetrenie mozgu
- video-EEG monitoring na zachytenie typických záchvatov
- neuropsychologické a klinicko-psychologické vyšetrenie
- možné ďalšie špecializované vyšetrenia, ako PET a SPECT
Typy epileptochirurgických výkonov:
Resekčné výkony, pri ktorých sa odstraňuje tkanivo spôsobujúce záchvaty, sa môžu zameriavať na rôzne oblasti mozgu. Tieto operácie môžu zahŕňať odstránenie konkrétnej lézie alebo širšiu kortikálnu resekciu.
Špecializovaná neurologická ambulancia pre liečbu záchvatových ochorení CNS – MUDr. Tomáš Takáč
Táto ambulancia sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov so záchvatovým ochorením CNS, predovšetkým epilepsiou. Vykonávajú prvotné a kontrolné vyšetrenia a dispenzarizujú pacientov s rôznymi formami epilepsie. Na základe indikácie poskytujú aj vyšetrenia elektroencefalografického laboratória (natívne EEG a EEG s provokačnými metódami).
MUDr. Ladislav Gurčík, PhD. – primár Neurologického oddelenia Nemocnice AGEL Levoča
MUDr. Gurčík podrobne približuje príčiny, liečbu a prejavy epilepsie. Ako kvalifikovaný odborník s dlhoročnou praxou zdôrazňuje, že epilepsia sa najčastejšie vyskytuje v detskom a seniorskom veku. Zaujímavé je, že príčinou epileptického záchvatu môže byť aj intoxikácia alkoholom. Epilepsia je multifaktoriálne ochorenie, pričom vysoké percento záchvatov ostáva bez jasnej príčiny.
Je epilepsia smrteľná?
Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí po celom svete. Zatiaľ čo väčšina pacientov dokáže pomocou správnej medikácie a terapeutických prístupov žiť plnohodnotný život, otázka, či je epilepsia smrteľná, si zaslúži dôkladné preskúmanie.
Riziko úmrtia a epilepsia
Epilepsia sama o sebe nie je priamo smrteľná, avšak v niektorých prípadoch môže viesť k závažným komplikáciám, ktoré ohrozujú život pacienta. Jedným z najvážnejších rizík je už spomínaný status epilepticus.
Ďalším potenciálnym rizikom je SUDEP, čo je náhla a neočakávaná smrť pacienta s epilepsiou, ktorá sa často vyskytuje počas spánku. Aj keď je SUDEP zriedkavý, predstavuje vážnu obavu a môže mať psychologické dopady na pacientov a ich rodiny. Rôzne štúdie ukazujú, že pacienti s neriadenou epilepsiou, najmä tí, ktorí majú časté a ťažké záchvaty, sú vo väčšom riziku.
Faktory ovplyvňujúce riziko úmrtia
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko usmrtenia u pacientov s epilepsiou, vrátane:
- Typ záchvatov: Pacienti s komplexnými parciálnymi záchvatmi alebo generalizovanými tonicko-klonickými záchvatmi majú vyššie riziko komplikácií v porovnaní s pacientmi so jednoduchými parciálnymi záchvatmi.
- Nedostatočná kontrola záchvatov: Pacienti, ktorí majú záchvaty napriek liečbe, sú vystavení väčšiemu riziku vzniku vážnych komplikácií.
- Vek: Mladí dospelí a starší dospelí sú najviac ohrození SUDEP, pričom riziko sa zvyšuje s počtom záchvatov.
- Duševné zdravie: Pacienti s depresívnymi poruchami alebo inými psychickými problémami majú vyššie riziko mortality.
- Prítomnosť iných zdravotných problémov: Osoby so sprievodnými ochoreniami, ako sú srdcové choroby alebo respiračné poruchy, môžu mať zvýšené riziko úmrtia.
Spánková epilepsia – vzťah medzi epilepsiou a spánkom
Spánok má významný dopad na epilepsiu. Počas NREM spánku dochádza k častejšiemu výskytu interiktálnych epileptiformných výbojov, aj keď epileptické záchvaty nemusia byť prítomné. V povrchných fázach NREM spánku sú tieto výboje dlhšie a organizovanejšie v porovnaní s hlbokým NREM spánkom. Na druhej strane, REM spánok potláča generalizáciu epileptických záchvatov, pričom počas tejto fázy je klinická manifestácia záchvatov obmedzená.
Epileptické záchvaty a spánkové fázy
Spánková epilepsia sa často manifestuje v prechodných fázach medzi REM spánkom a bdením, pričom záchvaty sa môžu objaviť aj pri zaspávaní alebo prebudení z delta spánku. Geneticky podmienené generalizované epilepsie sú najčastejšie spojené so spánkovými fázami, pričom spánková latencia býva predĺžená a celková doba spánku skrátená.
Antiepileptiká a ich vplyv na spánok
Antiepileptiká môžu mať rôznu štruktúru a účinok na kvalitu spánku. Niektoré z nich, ako napríklad valproát, môžu stabilizovať spánok, zatiaľ čo iné, ako fenytoín, môžu skrátiť REM spánok a zvýšiť prebúdzacie reakcie. Tieto lieky majú významný vplyv na architektúru spánku a môžu ovplyvniť aj epileptické záchvaty.
V súvislosti so spánkovou epilepsiou je dôležité pamätať na vzájomný vplyv medzi spánkom a epileptickými záchvatmi. Pochopenie týchto komplexných vzťahov je nevyhnutné pre účinnú diagnostiku a liečbu pacientov s epilepsiou, čo podčiarkuje význam interdisciplinárneho prístupu v klinickej praxi.
Publikované: 12. 07. 2025, Aktualizované: 09. 07. 2025
Už od roku 2008 tvoríme články na rôzne témy. Venujeme sa témam od životného štýlu cez podnikanie až investovanie a financie. Cieľom portálu KD.sk je jednoduchou a výstižnou formou poskytovať čitateľom obsahovo kvalitné články, recenzie a prípadné odporúčania.
