Striedavá starostlivosť – kedy nie je vhodná, názor psychológa, od akého veku

striedava starostlivost

Striedavá starostlivosť je model výchovy detí po rozvode alebo rozchode rodičov, kde obaja rodičia zdieľajú rovnakú mieru zodpovednosti a času s deťmi. Tento typ starostlivosti umožňuje dieťaťu stráviť rovnaké množstvo času s oboma rodičmi, čo podporuje zachovanie silného vzťahu s otcom aj matkou.


Obsah článku


Striedavá starostlivosť sa považuje za moderný prístup, ktorý sa snaží vyhovieť potrebám dieťaťa, aby mohlo byť v kontakte s oboma rodičmi namiesto toho, aby žilo primárne s jedným z nich.

Tento model však môže vyžadovať určitú mieru spolupráce a kompromisov medzi rodičmi, aby bol úspešný a predchádzalo sa konfliktom.

Kedy nie je vhodná striedavá starostlivosť?

Striedavá starostlivosť sa považuje za optimálny prístup k výchove detí po rozvode, avšak nie vždy je to najlepšia voľba pre každú rodinu. Existujú situácie, kedy môže byť striedavá starostlivosť nevhodná a potenciálne škodlivá pre dieťa. Kedy a pri akých situáciách nie je vhodná striedavá starostlivosť?

1. Veľký konflikt medzi rodičmi

Ak medzi rodičmi prebiehajú neustále konflikty, je to jedna zo situácií, kedy nie je vhodná striedavá starostlivosť. Tá môže dieťa vystaviť zbytočnému stresu a emocionálnej nepohode.

Rodičia, ktorí sa navzájom nezhodujú, môžu mať ťažkosti pri dohadovaní sa na otázkach týkajúcich sa výchovy, čo môže viesť k zmätku a frustrácii pre dieťa.

2. Fyzické alebo emocionálne násilie

V prípade, že je v rodine prítomné násilie, striedavá starostlivosť môže dieťa vystaviť nebezpečenstvu. Ak jeden z rodičov vyvíja na dieťa alebo druhého rodiča fyzický či emocionálny tlak, je nevyhnutné zabezpečiť, aby dieťa nebolo v takej situácii.

3. Stabilita a rutina

Deti prosperujú v stabilných a predvídateľných prostrediach. Ak rodičia často menia plány, majú nepravidelné pracovné rozvrhy alebo často cestujú, striedavá starostlivosť môže narušiť stabilitu a rutinu dieťaťa. V takýchto prípadoch môže byť lepšie zvoliť model, ktorý ponúka väčšiu predvídateľnosť.

4. Veľká vzdialenosť medzi rodičmi

Ak sú rodičia geograficky vzdialení, môže byť pre dieťa ťažké prispôsobiť sa pravidelnému presúvaniu medzi dvoma domovmi. Dlhé cesty môžu spôsobovať únavu a narúšať bežný život dieťaťa, ako je škola a priateľské vzťahy. V takýchto prípadoch je lepšie zvážiť model starostlivosti, ktorý minimalizuje cestovanie.

5. Zdravotné problémy dieťaťa

Ďalším prípadom, kedy nie je vhodná striedavá starostlivosť, je, ak dieťa trpí vážnymi zdravotnými problémami, ktoré si vyžadujú stabilnú a nepretržitú starostlivosť. Vtedy striedavá starostlivosť nemusí byť ideálnym riešením. V takýchto prípadoch je dôležité, aby mal rodič, ktorý je primárne zodpovedný za dieťa, kapacitu a zdroje na zabezpečenie potrebnej starostlivosti.

6. Rôzne výchovné prístupy

Ak rodičia majú diametrálne odlišné výchovné prístupy, môže to viesť k zmätku pre dieťa. Napríklad, ak jeden rodič uprednostňuje prísny prístup, zatiaľ čo druhý je veľmi liberálny, dieťa môže byť zmätené a mať stres z nejasností, ktoré prístupy sú správne.

Striedavá starostlivosť môže byť veľmi prospešná pre mnohé deti, avšak nie je univerzálnym riešením. Rodičia by mali starostlivo zvážiť individuálne potreby detí a situácie, ktoré by mohli ovplyvniť ich emocionálny a psychologický vývoj.

V prípade nejasností je vždy vhodné konzultovať situáciu s odborníkom, ako je psychológ alebo rodinný poradca, ktorý môže pomôcť rodičom nájsť najvhodnejšie riešenie pre ich rodinu.

Striedavá starostlivosť môže byť veľmi prospešná pre mnohé deti, avšak nie je univerzálnym riešením.

Aký je názor psychológov na striedavú starostlivosť?

Názory psychológov na striedavú starostlivosť sú rôznorodé, no vo všeobecnosti sa zhodujú na tom, že jej úspech závisí predovšetkým od potrieb dieťaťa a kvality vzťahu medzi rodičmi. Najdôležitejšie je, aby striedavá starostlivosť slúžila v prvom rade dieťaťu, a nie rodičom.

Dieťa musí mať v tomto modeli zabezpečenú stabilitu, emocionálnu podporu a rovnakú príležitosť rozvíjať zdravý vzťah s oboma rodičmi.


Psychológovia tiež zdôrazňujú, že veľmi malé deti môžu mať problémy so striedavou starostlivosťou, pretože potrebujú viac stability a pevný vzťah s jedným primárnym opatrovateľom. Pre staršie deti je už väčšia šanca, že zvládnu častejšie presuny medzi domácnosťami, no aj tu je potrebná konzistentnosť a jasné pravidlá.


Dôležitým faktorom je kvalita vzťahov medzi rodičmi. Ak medzi nimi panuje vysoký konflikt, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa emocionálne škodlivá. Naopak, ak rodičia dokážu spolu komunikovať a spolupracovať v otázkach výchovy, tento model starostlivosti môže byť prospešný. Psychológovia varujú, že časté konflikty a hádky medzi rodičmi môžu viesť k zmätku a stresu pre dieťa.

Pre dieťa je kľúčové, aby malo stabilné prostredie a jasnú rutinu. Striedanie domácností by preto malo byť čo najviac predvídateľné, aby sa dieťa cítilo bezpečne a malo istotu, čo môže očakávať. Psychológovia zdôrazňujú, že ak sa podmienky v oboch domácnostiach veľmi líšia, môže to viesť k neistote a zmätku.

Každé dieťa je iné a má vlastné potreby, a preto je dôležité zvážiť, ako konkrétne dieťa reaguje na zmeny. Niektoré deti zvládajú striedanie prostredí lepšie než iné, a preto by sa mal model striedavej starostlivosti prispôsobiť individuálnym okolnostiam.

Štúdie naznačujú, že blízky kontakt s oboma rodičmipozitívny vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa. Deti, ktoré majú vyvážený vzťah s otcom aj matkou, majú vyššie sebavedomie a lepšie sociálne zručnosti. Na druhej strane, ak je striedavá starostlivosť sprevádzaná konfliktami medzi rodičmi, môže mať negatívny dopad na psychiku dieťaťa.

V konečnom dôsledku sa názory detských psychológov na striedavú starostlivosť zhodujú v tom, že môže byť výborným riešením, ak rodičia spolupracujú a berú ohľad na potreby dieťaťa. V situáciách s vysokým konfliktom alebo inými problémami však môže byť vhodné zvážiť iné formy starostlivosti.

Zverenie dieťaťa do starostlivosti matky vychádza z predpokladu, že matka býva primárnym opatrovateľom a má bližší vzťah s dieťaťom, najmä v ranom veku.

Od akého veku je najlepšie pristúpiť k striedavej starostlivosti?

Striedavá starostlivosť je model, ktorý sa čoraz častejšie využíva pri rozvodoch alebo rozchodoch rodičov. Jej cieľom je zabezpečiť, aby dieťa strávilo vyvážený čas s oboma rodičmi, čo môže mať pozitívny vplyv na jeho emocionálny vývoj a vzťahy s oboma stranami.

Avšak dôležitým aspektom pri zavádzaní tohto modelu je vek dieťaťa, keďže jeho potreby a schopnosti zvládať zmeny sa menia s pribúdajúcimi rokmi. Od akého veku je striedavá starostlivosť vhodná?

Do 3 rokov

Psychológovia sa zhodujú, že pre veľmi malé deti, najmä do 3 rokov, nie je striedavá starostlivosť ideálna.

V tomto veku deti potrebujú stabilné prostredie a silný vzťah s jedným primárnym opatrovateľom.

Časté striedanie domovov môže narušiť ich pocit bezpečia a emocionálne väzby.

3 až 6 rokov

V tomto období začínajú deti lepšie chápať koncept odlúčenia a návratu.

Striedavá starostlivosť môže byť vhodná, ak je nastavená predvídateľne a konzistentne.

Rodičia by mali zabezpečiť, aby presuny medzi domácnosťami boli čo najviac pokojné a pravidelné.

6 až 12 rokov

V tomto veku sú deti už lepšie pripravené zvládať striedanie domácností, pokiaľ je rutina jasná a rodičia spolupracujú.

Stredný školský vek je často považovaný za optimálny pre začiatok striedavej starostlivosti, pretože deti už dokážu lepšie pochopiť a prispôsobiť sa zmenám.

12 rokov a viac

Staršie deti a tínedžeri majú tendenciu uprednostňovať väčšiu autonómiu a môžu mať svoje vlastné názory na to, kde chcú tráviť čas.

V tomto veku je dôležité počúvať názory dieťaťa a prispôsobiť striedavú starostlivosť jeho potrebám a aktivitám, ako sú škola, priatelia a záujmy.

Výber správneho času na zavedenie striedavej starostlivosti závisí od veku dieťaťa a jeho individuálnych potrieb. Pre malé deti je dôležitá stabilita, zatiaľ čo staršie deti sú schopné lepšie zvládať pravidelné zmeny v prostredí.

Každá rodina je však jedinečná, a preto by rozhodnutie, od akého veku bude striedavá starostlivosť vhodná, malo byť prispôsobené konkrétnym okolnostiam dieťaťa, rodičov a ich vzťahov.

Striedavá starostlivosť môže byť úspešná, ak je nastavená s ohľadom na potreby dieťaťa a podporovaná vzájomnou spoluprácou rodičov.

Pre malé deti je dôležitá stabilita, zatiaľ čo staršie deti sú schopné lepšie zvládať pravidelné zmeny v prostredí.

Zverenie dieťaťa do starostlivosti matky

Zverenie dieťaťa do starostlivosti matky je tradične najčastejším rozhodnutím súdov v prípadoch rozvodu alebo rozchodu rodičov. Tento model vychádza z predpokladu, že matka býva primárnym opatrovateľom a má bližší vzťah s dieťaťom, najmä v ranom veku.

Avšak moderný prístup k rodičovstvu a výchove detí stále viac zohľadňuje úlohu oboch rodičov a podporuje modely starostlivosti, kde sa na výchove podieľajú rovnocenne aj otcovia. Pri zverení dieťaťa do starostlivosti matky súd posudzuje viacero faktorov, ako je:

  • vek dieťaťa
  • potreby dieťaťa
  • vzťah s rodičmi
  • stabilitu, ktorú matka môže dieťaťu ponúknuť

Tento model často predpokladá, že otec bude mať pravidelný styk s dieťaťom, pričom sa zohľadňuje aj jeho finančná podpora a iné povinnosti. Cieľom je vždy zabezpečiť, aby rozhodnutie o starostlivosti bolo v najlepšom záujme dieťaťa.

Dôležité však je, aby rozhodnutie o starostlivosti nebolo jednostranné a aby obaja rodičia mali príležitosť aktívne sa podieľať na výchove dieťaťa, ak to okolnosti dovoľujú.

S rastúcim dôrazom na rovnosť v rodičovských právach môže byť striedavá starostlivosť v niektorých prípadoch vhodnejším riešením, no to závisí od konkrétnych podmienok.

© 2025 KD.sk | Nakódoval Leoš Lang