Úzkosť – príznaky, druhy a liečba

Každý môže niekedy pociťovať úzkosť. Ľudia s úzkostnými poruchami však často zažívajú strach a obavy, ktoré sú intenzívne a nadmerné. Tieto pocity zvyčajne sprevádza fyzické napätie a zmena v správaní a myslení. Príznaky je ťažké ovládať a spôsobujú utrpenie. Úzkosť zasahuje do každodenných činností a môže narušiť rodinný aj spoločenský život človeka.

Ľudia s úzkosťou mávajú intenzívne a pretrvávajúce obavy a strach z každodenných situácií. Úzkosť často zahŕňa opakované epizódy náhlych pocitov intenzívnej úzkosti a strachu alebo hrôzy, ktoré dosahujú vrchol v priebehu niekoľkých minút – záchvaty paniky.

Tieto pocity úzkosti a paniky je ťažké kontrolovať. Sú neúmerné skutočnému nebezpečenstvu a môžu trvať dlho. Príznaky sa môžu začať už v detstve alebo v období dospievania a pokračovať až do dospelosti.

Úzkosť má viacero podôb

Do kategórie úzkostných porúch patria úzkostná porucha, sociálna úzkosť (sociálna fóbia), špecifické fóbie a separačná úzkosť. Jedinec môže mať viac ako jednu úzkostnú poruchu.

Niekedy je úzkosť dôsledkom zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje liečbu. Nech už ide o akúkoľvek formu úzkosti, liečba pri nej môže pomôcť.

Úzkosť – príznaky

Medzi bežné psychické príznaky úzkosti patria:

• pocit nervozity, nepokoja alebo napätia
• pocit blížiaceho sa nebezpečenstva, paniky alebo smrti
• problémy so sústredením alebo myslením na iné veci ako na aktuálne starosti
• ťažkosti s ovládaním obáv
• nutkanie vyhýbať sa veciam, ktoré vyvolávajú úzkosť

Ľudia trpiaci úzkosťou môžu pociťovať nadmerný strach alebo obavy z konkrétnej situácie alebo v prípade generalizovanej úzkostnej poruchy zo širokého spektra každodenných situácií. Tieto príznaky sa u nich zvyčajne vyskytujú dlhšie obdobie – najmenej niekoľko mesiacov.

Úzkosť – prejavy na fyzickej úrovni

Pocity úzkosti sa prejavia aj na tele, pretože psychické a fyzické zdravie sú prepojené. Medzi najčastejšie telesné prejavy úzkosti patria:

• zvýšená srdcová frekvencia
• rýchle dýchanie (hyperventilácia)
• potenie
• chvenie
• pocit slabosti alebo únavy
• problémy so spánkom
• nevoľnosť alebo brušné ťažkosti

Psychické i fyzické príznaky úzkosti sa dajú odstrániť správnou liečbou.

Lieky na úzkosť

Ak má niekto závažné prejavy úzkosti, nemal by váhať s návštevou odborníka.

Lekára treba vyhľadať, ak:

• má človek pocit, že jeho strach je príliš veľký a narúša jeho prácu, vzťahy alebo iné oblasti života
• strach, obavy alebo úzkosť človeka rozrušujú a je ťažké ich kontrolovať
• sa človek cíti depresívne, má problémy s užívaním alkoholu alebo drog
• si myslí, že jeho úzkosť môže súvisieť s fyzickým zdravotným problémom
• má samovražedné myšlienky

Úzkosť a obavy nemusia zmiznúť samé od seba. Ak trpiaci nevyhľadá pomoc, môžu sa časom zhoršiť. Je dobré navštíviť svojho lekára skôr, ako sa úzkosť zhorší. Ľahšie sa lieči, ak je pomoc poskytnutá včas.

Existuje niekoľko účinných spôsobov liečby úzkostných porúch. Základnou liečbou sú psychologické intervencie. V niektorých prípadoch u dospelých pacientov môže lekár predpísať aj užívanie liekov.

Lieky na úzkosť na predpis

Pri liečbe dospelých s úzkostnými poruchami môžu byť užitočné antidepresíva, napríklad selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Lekári i pacienti by mali mať na pamäti možné nežiaduce účinky spojené s antidepresívnymi liekmi.

Vždy by mali zvážiť možnosť poskytovania psychologickej i medikamentóznej liečby a individuálne preferencie.

Existuje niekoľko typov liekov proti úzkosti. Patria sem:

• selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI)
• inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu (SNRI)
• tricyklické antidepresíva (TCA)
• benzodiazepíny
• betablokátory a ďalšie

SSRI účinkujú tak, že zastavujú nervové bunky v mozgu pri spätnom vstrebávaní serotonínu, čo je chemická látka, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri regulácii nálady. Medzi príklady SSRI na liečbu úzkosti patria napríklad citalopram (Celexa), escitalopram, fluoxetín (Prozac), fluvoxamín (Fevarin), paroxetín (Arketis, Paretin, Seroxat) a sertralín.

Tieto lieky zvyčajne začínajú účinkovať do 2-6 týždňov, nemusia však účinkovať u každého. Ľudia zvyčajne užívajú SSRI 6-12 mesiacov a potom postupne znižujú dávku. Tieto lieky na úzkosť nevytvárajú návyk, takže zvyčajne nevedú k závislosti.

SNRI môžu liečiť depresiu aj úzkosť, no nie sú veľmi účinné pri liečbe OCD. Pôsobia tak, že znižujú spätné vstrebávanie chemických látok serotonínu a noradrenalínu v mozgu. Tak ako pri SSRI, aj pri SNRI môže trvať niekoľko týždňov, kým sa dostaví účinok.

Benzodiazepíny, ktoré sa v minulosti predpisovali pri úzkostných poruchách, sa vo všeobecnosti neodporúčajú pre ich vysoký potenciál vzniku závislosti, ako aj pre ich obmedzenú dlhodobú účinnosť.

Lieky na úzkosť – diskusia

Každý človek je jedinečný a preto môžu na každého lieky na úzkosť vplývať rozdielne. O svoje osobné skúsenosti sa ľudia delia aj prostredníctvom rôznych diskusií na internete. V nich sa dá dočítať, čo komu pomohlo proti úzkosti, ako a či vôbec zaberali lieky, prípadne aké mali nežiaduce účinky.

Pri čítaní diskusných príspevkov je dôležité myslieť na to, že u každého môže byť priebeh liečby úplne iný, takisto každý môže na lieky na úzkosť reagovať inak. Ľudia prispievajúci do internetových diskusií sú väčšinou laici a hovoria len o svojej jednotlivej skúsenosti. Pri vážnych problémoch s úzkosťou preto vždy treba vyhľadať odborníka.

Depresia a úzkosť

Úzkostné poruchy zvyšujú riziko depresie a porúch užívania návykových látok, ako aj riziko samovražedných myšlienok a správania. Aj keď sú depresia a úzkosť rozdielne stavy, bežne sa vyskytujú spolu. Aj ich liečba je podobná.

Úzkosť sa môže vyskytovať ako príznak klinickej depresie. Bežná je aj depresia, ktorá je vyvolaná úzkostnou poruchou, napríklad generalizovanou úzkostnou poruchou, panickou poruchou alebo separačnou úzkosťou.

Príznaky oboch stavov sa zvyčajne zlepšia pomocou psychoterapie, liekov, ako sú antidepresíva, alebo ich kombinácie. Pomôcť môže aj zmena životného štýlu, napríklad zlepšenie spánkových návykov, zvýšenie sociálnej podpory, používanie techník na zníženie stresu alebo pravidelné cvičenie.

Ak niekto má niektorý z týchto stavov, mal by sa vyhýbať alkoholu, fajčeniu a drogám. Môžu zhoršiť oba stavy a narušiť liečbu.

Ako prekonať úzkosť?

Okrem psychoterapie a liekov pri úzkostnej poruche môže pomôcť aj osvojenie si zručností zvládania stresu. Jednou z nich je takzvané pravidlo 333. Používa sa vo chvíli, keď sa úzkosť spúšťa. Mnohí ľudia zistili, že táto stratégia im pomáha sústrediť sa a uzemniť.

Pravidlo 333 spočíva v tom, že sa človek rozhliadne po svojom aktuálnom prostredí a:

• vymenuje 3 veci, ktoré vidí
• identifikuje 3 zvuky, ktoré počuje
• pohne 3 časťami tela alebo sa dotkne 3 vecí

Hoci neexistuje žiadny oficiálny výskum účinnosti pravidla 333, mnohí ľudia ho považujú za užitočnú a jednoduchú techniku na zvládnutie úzkosti. Hoci človeka úzkosti úplne nezbaví, môže byť užitočným nástrojom na jej momentálne zvládnutie.

Sociálna úzkosť

Sociálna úzkosť je intenzívny, pretrvávajúci strach z toho, že jednotlivca budú ostatní pozorovať a posudzovať. Tento strach môže ovplyvniť prácu, školu a iné každodenné aktivity. Môže dokonca sťažovať nadväzovanie a udržiavanie priateľstiev. Dobrou správou je, že sociálna úzkosť sa dá liečiť.

Ak sa niekto obáva, že má príznaky sociálnej úzkosti, mal by sa poradiť s lekárom. Ten ho po vyšetrení môže odporučiť k odborníkovi na duševné zdravie, ako je psychiater, psychológ alebo klinický sociálny pracovník.

Prvým krokom k účinnej liečbe je stanovenie diagnózy. Sociálna úzkosť sa zvyčajne lieči psychoterapiou, liekmi alebo oboma spôsobmi.

Separačná úzkosť

Úzkosť z odlúčenia a strach z cudzích ľudí sú bežné u malých detí vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov. Je to normálna súčasť vývoja dieťaťa a zvyčajne z nej vyrastie.

Separačná úzkosť sa diagnostikuje vtedy, keď sú príznaky vzhľadom na vývinový vek nadmerné a spôsobujú výrazné ťažkosti v každodennom fungovaní.

Separačná úzkosť je stav, keď sa niekto bojí odlúčenia alebo straty blízkej osoby. Separačnú úzkosť môžu pociťovať aj dospelí, hoci je častejšia u detí.

U človeka sa môže vyvinúť extrémna úzkosť v dôsledku odlúčenia alebo očakávaného odlúčenia od konkrétnej osoby. Nemusí to byť len osoba, no aj miesto alebo dokonca zviera. U človeka sa môžu prejaviť aj fyzické príznaky separačnej úzkosti, ako sú nevoľnosť a bolesti hlavy.